Táto socha zobrazuje novorodeniatko ležiace na mäkkej tráve, zachytené v okamihu plaču, ktorý symbolizuje jeho prvé spojenie so svetom. Nahé a zraniteľné dieťa predstavuje čistotu a nevinnosť začínajúceho života, kým okolitá tráva pôsobí ako jemný kontrast medzi krehkosťou nového bytia a silou prírody.

Detailné spracovanie tváre a drobných rúk zdôrazňuje bezbrannosť a surovú emóciu prvého nádychu. Socha vyzýva k zamysleniu nad krehkosťou života a jeho nekonečnými možnosťami.